***
 |
| http://500px.com/photo/388774 |
Možno ste si všimli, že v poslednom čase pribúda na blogu menej receptov... Celý tento rok to tu ťahám už iba silou vôle (tí, čo ma poznajú lepšie, vedia prečo) a ako keby toho bolo málo, pred pár dňami zomrela naša starká (to je v našom nárečí babka), ktorú som mala veľmi rada a som z toho veľmi smutná... V decembri tohto roku (2013) by sa dožila 90 rokov, a "jej" recepty nájdete aj na mojich stránkach.
Väčšinu toho, čo viem o varení (a aj o živote), viem od nej... Nie že
by moja mamka nevedela variť, jednoducho to život zariadil tak, že už od útleho detstva som veľa času trávila u starkej a motala som sa spolu s ňou
okolo hrncov a počúvala historky zo života. Bola to asi tá najlepšia škola
varenia (a života), akú si viem predstaviť a akú som mohla dostať...
a bola zadarmo. Od nej som sa naučila láske a pokore nielen k jedlu, ale aj k životu...
Starká mala veľmi ťažký život, ako celá jej generácia. Prežila 2. svetovú vojnu, jedno nie veľmi šťastné manželstvo, vychovala 4 deti (z toho jedno prežila) a popritom všetkom, po celý život ťažko pracovala. Až do samého konca bola skoro úplne sebestačná a dokázala sa sama o seba postarať. Narodila sa v roku 1923 v dedinke pri Nitre a už ako mladé dievča ju rodičia dali do "služby". Robila slúžku a opatrovateľku detí v bohatých bratislavských rodinách. Vždy keď jej bolo ťažko, spomínala na to, ako ju pred koncom 2. svetovej vojny chcela jedna rodina zobrať so sebou, keď museli narýchlo emigrovať zo Slovenska a predstavovala si, aké by to bolo, keby odišla s nimi... Ale neodišla, zostala a vrátila sa domov k rodine, (lebo jej rodičia si to tak želali) a po vojne sa vydala za muža, ktorého jej vybrali. Starký nebol zlý človek, len bol veľmi svojrázny (na môj vkus až príliš svojrázny, nech mu je zem ľahká) a len pán Boh a my všetci vieme, čo si s ním starká prežila. Napriek tomu s ním vydržala až do konca, tak ako sľúbila pri oltári, pred bohom a pred ľuďmi, v dobrom aj v zlom... Prežili spolu vyše 50 rokov... Aj napriek tomu, že život sa s ňou nikdy nemaznal, po celý život bola milá, skromná, láskavá a dobroprajná...
Vo svojej kuchyni varila taký zvláštny mix jedál typických pre starú bratislavskú, židovskú a ponitriansku kuchyňu. Bratislavskú a židovskú kuchyňu si osvojila v mladosti, keď robila slúžku, a ponitriansku sa naučila od svojej mamy. Škoda, že sa nedožila toho, aby videla "svoje" recepty v tejto knihe, ktorá prišla poštou o pár dní neskôr, ako bolo treba... Detstvo a celú mladosť prežila v časoch veľkej chudoby a nemala rada ľudí, ktorí sa vyvyšovali nad druhými alebo sa vysmievali z tých, čo sa museli stravovať veľmi jednoducho a lacno alebo nedajbože fujkali na nejaké jedlo. Mala na nich zopár veľmi trefných prísloví, ktoré sú žiaľ nepublikovateľné :) Vždy tvrdila, že nie je umenie dobre navariť, keď máte doma plnú komoru. Dobrá gazdiná bola podľa nej taká, čo vie "nachovať" celú rodinu aj keď má v komore iba kilo múky a jedno vajce. V jej kuchyni sa nikdy nič nevyhadzovalo, a keď sa predsa len niečo muselo vyhodiť, prednostne to skončilo ako jedlo pre domáce zvieratá. Chlieb sa považoval za boží dar a pred nakrojením sa vždy musel prežehnať a omrvinky z chleba, ktoré sa zamietli zo stola sa nikdy nemohli zahodiť len tak do koša, ale pekne odniesť na dvor a vysypať sliepkam, a to aj v zime...
Navždy si zapamätám, ako sme spolu kedysi pásli kačky a "šklbali" husy, kosili ďatelinu, "bengezovali" kukuricu, prali "firhangy", varili slivkový lekvár v kotli, lúpali orechy, "driapali" perie, organizovali každoročné zabíjačky, ako sme spolu odvarili a odpiekli niekoľko svadieb a pohrebov a "odrobili" žatvu, lebo všetci chlapi boli v robote a doma sme boli len my dve - ja na materskej a ona na dôchodku... Myslím, že tieto veci už asi nikdy v živote nebudem robiť s nikým iným...
Celý jej život bol ako tento legendárny čardáš ... smiech cez slzy a plač so smiechom, všetko spolu dohromady...
Starká, ĎAKUJEM za všetky tie roky, čo som mohla prežiť s Tebou... za všetko, čo si ma naučila, čím som... Jana
Ospravedlňujem sa, ale komentáre k tomuto článku som vypla. Ďakujem za pochopenie...
***