Ak si na jeseň nasušíte dule (duly) môžete si v tieto zimné sychravé dni navariť horúci, tak trochu exotický voňavý čaj...
Recept je úplne jednoduchý, ako len recept na čaj môže byť. Sušené dule/duly nalámem na menšie kúsky, zalejem vodou a nechám chvíľu postáť, aby sušené ovocie nabobtnalo. Tento krok môžete vynechať, ale ja vždy keď mám čas, tak to takto robím. Potom čaj privediem do varu a krátko (pár minút) ho povarím. Uvarený čaj nechám prikrytý odpočívať ešte asi 15 - 20 minút. Potom horúci čaj rozdelím do šálok a každý si pridá svoje obľúbené sladidlo, ja nesladím vôbec. Do čaju môžete pridať na ochutenie a prevoňanie aj škoricu a klinčeky. Ja zvyčajne nedávam, dulový čaj mám najradšej neochutený, pretože tento čaj má svoju veľmi špecifickú (trochu kyslastú) chuť a vôňu, ktorá sa len veľmi ťažko opisuje, treba ochutnať :)
Tu si môžete pozrieť recept na dulový čaj z čerstvých dulí.
Poznámka: Dule suším úplne primitívnym spôsobom, v rúre. K sušičke som sa zatiaľ neprepracovala, chcela by som takú, ktorá suší dobre bylinky aj ovocie. Len všetky modely, čo som doteraz videla sušia dobre buď jedno, alebo druhé. Ale späť k sušeným dulám, takže dule (duly) nakrájam na tenučké plátky hrubé 1 - 2 mm (používam krájač na kapustu), rozložím ich na plech vyložený papierom na pečenie a suším v rúre vyhriatej na cca 50°. Pri krájaní pozor na prsty, dule/duly sú dosť tvrdé. Počas sušenia ovocie niekoľkokrát premiešam a plech vždy otočím. V moje starej rúre celé sušenie na tenko nakrájaných dulí trvá asi tak okolo 10 - 12 hodín. Dule počas sušenia zhnednú a stratia svoju peknú farbu, ale na chuti im to vôbec neuberie. Usušené ovocie nechám vychladnúť a skladujem v suchých pohároch s dobre priliehajúcim viečkom.
zdroj: vlastný recept / rodinný recept
- sušené dule (duly) - asi hrsť
- liter vody
- kúsok škorice, klinčeky - nemusí byť
Recept je úplne jednoduchý, ako len recept na čaj môže byť. Sušené dule/duly nalámem na menšie kúsky, zalejem vodou a nechám chvíľu postáť, aby sušené ovocie nabobtnalo. Tento krok môžete vynechať, ale ja vždy keď mám čas, tak to takto robím. Potom čaj privediem do varu a krátko (pár minút) ho povarím. Uvarený čaj nechám prikrytý odpočívať ešte asi 15 - 20 minút. Potom horúci čaj rozdelím do šálok a každý si pridá svoje obľúbené sladidlo, ja nesladím vôbec. Do čaju môžete pridať na ochutenie a prevoňanie aj škoricu a klinčeky. Ja zvyčajne nedávam, dulový čaj mám najradšej neochutený, pretože tento čaj má svoju veľmi špecifickú (trochu kyslastú) chuť a vôňu, ktorá sa len veľmi ťažko opisuje, treba ochutnať :)
Tu si môžete pozrieť recept na dulový čaj z čerstvých dulí.
Poznámka: Dule suším úplne primitívnym spôsobom, v rúre. K sušičke som sa zatiaľ neprepracovala, chcela by som takú, ktorá suší dobre bylinky aj ovocie. Len všetky modely, čo som doteraz videla sušia dobre buď jedno, alebo druhé. Ale späť k sušeným dulám, takže dule (duly) nakrájam na tenučké plátky hrubé 1 - 2 mm (používam krájač na kapustu), rozložím ich na plech vyložený papierom na pečenie a suším v rúre vyhriatej na cca 50°. Pri krájaní pozor na prsty, dule/duly sú dosť tvrdé. Počas sušenia ovocie niekoľkokrát premiešam a plech vždy otočím. V moje starej rúre celé sušenie na tenko nakrájaných dulí trvá asi tak okolo 10 - 12 hodín. Dule počas sušenia zhnednú a stratia svoju peknú farbu, ale na chuti im to vôbec neuberie. Usušené ovocie nechám vychladnúť a skladujem v suchých pohároch s dobre priliehajúcim viečkom.
zdroj: vlastný recept / rodinný recept
No ono ten "primitívny" spôsob sušenia je asi najlepší, overený časom. Tiež ked nám mladá dula dala jeden rok prvú väčšiu úrodu vyše 100 plodov tak som vymýšlal čo všetko sa z dule dá robiť a nakoniec prišlo aj na sušenie. Sušená dula je domáci prostriedok proti hnačke. Síce dozretý nepoškodený plod vydrží v porovnaní z iným ovocím aj do jari, ale potom je už prakticky nepoužitelným, lebo vysychá a mäkne a tým, že je koža nejedlá, tak som radšej duly potroche sušil. Tie plátky môžu byť aj hrubšie ako 1-2 mm, sušenie je v podstate ako sušenie hrušiek, možno o niečo ľahšie, keďže dula nemá toľko vody ako hruška. Len semenám sa treba vyhnúť tie by mali obsahovať jedovatý glykozid amygdalín.
OdpovedaťOdstrániť